Paríž – mesto (miesto) nekonečných možností a zážitkov

Autor: Lenka Chrenková | 22.3.2013 o 13:55 | (upravené 22.3.2013 o 17:19) Karma článku: 6,28 | Prečítané:  1094x

Prebúdzam sa do slnečného rána. V rádiu hrajú francúzske šansóny a z vonku počuť štebot vtáčikov. Vo vzduchu cítiť akýsi zvláštny pokoj. Venujem pohľad obrazu za oknom. Kde to vlastne som? Krásny výhľad mi napovie - Paríž, presnejšie Le Parc des Buttes Chaumont.

 

Le Parc des Buttes Chaumont patrí medzi pýchy tohto veľkomesta. Ide o „zelenú krajinku", niečo ako americký Manhattan - oáza uprostred betónovej púšte. Oáza pokoja, oddychu, relaxu. Miesto plné zelene, zvierat, oddychujúcich ľudí. Priestor ako odtrhnutý od reálneho sveta. Človek by ani neveril, že takéto niečo existuje v jednom z najväčších hlavných miest Európy.

Le Parc des Buttes Chaumont

Nájsť túto lokalitu je jednoduchým úkonom - zelený fliačik na mape umiestnený v severovýchodnej časti Paríža - prechádzka ako stvorená. Okrem toho, stanica metro má svoju zastávku niekoľko metrov od parku Buttes Chaumont. Takže prístup je jednoduchý, stačí sa vyznať v trasách metra (náročná úloha) a samozrejme, vedieť v správnom čase a na správnom mieste vystúpiť. Netreba tiež zabudnúť, že posledný spoj ide okolo desiatej večer. Platí tu teda pravidlo: sleduj si čas. Hovorím z vlastnej skúsenosti. Pešo je to síce krásne a poučné, zároveň však dosť vyčerpávajúce.

CIMG1403.JPG

Prirovnanie „mesto nekonečných možností" je vďaka rôznorodosti „parížskeho života" na mieste - možno teda hovoriť o meste relaxu, ale zároveň aj o meste obrovských pracovných príležitostí, dávnej histórie, svetiel, umenia, futbalu, architektúry atď. Sediac na skale v parku Buttes Chaumont som si túto skutočnosť uvedomila aj vďaka neuveriteľnému výhľadu na pahorok Montmartre - odlišné „generácie" stavieb od starých čias po novovek zliate v jednom celku. V celku zvanom Paríž.

CIMG1380.JPG

CIMG1383.JPG

„Púť" po Paríži však pokračuje ďalej. Od „zelene" sa metrom dostávam k „betónu". Samozrejme, nie v pravom slova zmysle. Druhý deň vo veľkomeste mal za cieľ jej ďalšiu slávnu časť La Défense. Oblasť nazývaná tiež miestom mrakodrapov. Neuveriteľné architektonické stavby. Pre mnohých antiumenie, pre mňa niečo nevyjadriteľné. Pozoruhodná je skutočnosť, že kolmý pohľad z „moderného" Víťazného oblúka umožňuje v diaľke zahliadnuť podobnú stavbu, len o niekoľko storočí staršiu -  Víťazný oblúk na slávnej ulici Champs-Élysées. Tento pohľad vo mne vyvolal nostalgiu - jedna jediná línia, ktorá zachytáva niekoľko rokov, storočí, ba až tisícročí.

CIMG1285.JPG

Našej výprave však skrížilo cestu cestu zlé počasie, a preto sa túra ukončila nákupmi v najväčšom obchodnom stredisku v strednej Európe (teda, aspoň sa tak o ňom hovorí). No, či išlo o nákupy nemožno povedať...vďaka predraženému tovaru sme si vlastne len výklady poobzerali.

Tretí deň však smeroval k histórií. Po prírode a jej kontraste - modernosti - už bolo na čase. Rozprávka Zvonár u Matky Božej môže veľa napovedať. Mapa mesta mala teda presne označený bod - katedrála Notre Dame. Chrám nachádzajúci sa pri rieke Seina predstavuje vrchol parížskej architektúry spojený s mnohými príhodami, filmami a rozprávkami.

CIMG1254.JPG

Ako však hodiny ubiehali, vzrušenie rástlo. Veď koľko ľudí na svete má takúto možnosť? Možnosť vidieť a vystúpiť na Eiffelovu vežu? Od katedrály Notre Dame sme sa teda pomalou chôdzou (za asi také 2 - 3 hodinky) dostali na vysnené miesto. Ten pohľad nám vyrazil dych. Taká výška, toľká krása a.... toľko železa. Eiffel mal v roku 1889 poriadnu odvahu, že dokázal v týchto konzervatívnych časoch postavať niečo také extravagantné. Hoci viem, že s tým mal nemalé problémy.

Odhliadnuc od toho, pohľad, aký sa mi vynoril, sa vryl do mojej mysle na veľmi dlhú dobu. Moje nadšenie onedlho podryl pohľad na nekonečné rady. Ale veď, v Paríži si len raz, tak prečo si nepočkať?! Za ten zážitok to stojí. Či nie?

CIMG1261.JPG

Výstup bol náročný. Samozrejme, že sme išli pešo. Ako typickí Slováci - po nohách je to lacnejšie. Našťastie, na tretie (najvyššie) poschodie sa dalo dostať len výťahom. Ako sme však postupne stúpali, prebudil sa vo mne aj strach z výšok. No výsledný pohľad túto fóbiu na plnej čiare prebil - výhľad bol neuveriteľný, veď posúďte sami...

...výhľad smerom nahor...

CIMG1267.JPG

...výhľad smerom nadol...

CIMG1270.JPG

...neuveriteľné - z Eiffelovej veže sme zazreli „moderné mesto", ako aj palác Chaillot a záhrady Trocadéro

CIMG1265.JPG

Čo vám poviem, celoživotný zážitok! No to nebolo všetko. Nasledujúce dni boli v znamení Disneylandu, plavby po Seine, prechádzky po Moulin Rouge a po historickom Montmartre. Nie všetko sme však postíhali. Vlastne, to sa v priebehu šiestich dní ani stihnúť nedá. Preto dúfam, že sa tam raz vrátim a doženiem nevykonané. Trebárs zápas futbalového klubu Paris Saint-Germain alebo návštevu Louvre.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?