Som študentkou Fakulty masmediálnej komunikácie v Trnave a téma „Mediálny obraz hip-hopovej subkultúry" je zároveň aj témou mojej bakalárskej práce. Mimochodom, musím zložiť jednu veľkú poklonu FMK, ktorá mi túto, mnou navrhnutú tému, schválila (myslím si, že Fakulta masmediálnej komunikácie v tomto smere dáva veľké možnosti študentom realizovať sa a písať o tom, čo ich baví).
Vrátim sa však naspäť k téme - hip-hop je známy už skoro 40 rokov a, ako som už spomínala, v jeho rannej fáze nepredstavoval nič hanlivé, provokujúce a sexistické. Afroameričania prostredníctvom neho presadzovali a šírili svoju vlastnú identitu. Žiadne vulgarizmy, žiadne násilie ... tak prečo sa súčasná situácia tak rapídne zmenila?
Sama na túto otázku neviem nájsť odpoveď. Nebudem tu teda nikoho presviedčať, aby sa na danú oblasť pozeral v negatívnom alebo pozitívnom svetle. Pravdou však je, že netreba vždy všetko vnímať len z jedného uhla pohľadu ... hoci ...
RAP: ako hip-hopový štýl rozvíja tvorivosť (tvorivé myslenie a písanie) nielen dospelých, ale aj mladých ľudí. Dovoľuje nám vyjadriť, čo si myslíme a následne ja táto myšlienka, hlavne vďaka médiám, prezentovaná širokej verejnosti. Nie je však chybou rapu, že sa nájdu „umelci", ktorí ho, dá sa povedať, zneužívajú - slová totiž majú silnú moc a posielať ľuďom odkaz so znením: žijem si na vysokej nohe, mám peniaze, ženy, drahé autá atď., plus pomer normálnych slov a nadávok je asi 1:100. Proste, nulová originalita....
GRAFFITI: taktiež patria medzi hip-hopové štýly. Práve táto oblasť je predmetom rôznych diskusií. Na jednej strane existujú umelecké školy, galérie, výstavy podporujúce a prezentujúce „graffiti" tvorbu. Dokonca aj podchod na Trnavskom Mýte je legálne ozdobený týmto skvostom. Takže áno - vačšine populácie sa to páči a áno - graffiti v tomto smere možno chápať ako umenie. Na druhej strane tu však vystupuje veľké ALE. Bezpredmetné čarbanie po vlakoch, domoch a inom verejnom a súkromnom majetku? Za toto, rovnako ako pri rape, netreba obviňovať daný štýl, ale osoby, ktoré prostredníctvom neho páchajú kriminalitu!
Z uvedeného vidíme, že rovnica hip-hop=umenie je rovnicou len v niektorých prípadoch. Je to len na raperoch, dídžejoch, writeroch, brejkeroch, ako budú tento skutočne kultový smer prezentovať v súčasnosti. Neporadíme si však s faktom, že jestvujú a vždy aj jestvovať budú chronickí „hateri", ale zároveň aj chronickí uznávači tohto žánru. Takže pohľad na tento element bude vždy tak trochu subjektívne ladený. Asi je teda najlepšie zvoliť si zlatú strednú cestu - čo vy na to?